Všetko o posunkovovom jazyku

Posunková reč je reč, realizovaná prostredníctvom účelových pohybov jednej, alebo oboch rúk, sprevádzaných mimikou a výrazom tváre, niekedy za pomoci hovoridiel.

Od 17. storočia, je dorozumievacím prostriedkom sluchovo postihnutých – nepočujúcich.

- V rôznych krajinách je posunková reč rôzna.

- Pojem posunková reč sa dostala aj do legislatívy, no tento termín z hľadiska lingvistiky, je nesprávny.

- “Jazykoveda prísne rozlišuje medzi jazykom a rečou. Jazyk je systém jednotiek a pravidiel ich spájania, ktorý je zdieľaný všetkými členmi nejakého spoločenstva, naproti tomu reč je realizáciou tohto systému v konkrétnych, individuálnych prehovoroch.

( Slánska Bímová a Okrouhlíková-2008, s 54 )

- Posunkovanou slovenčinou možno označiť komunikáciu prostredníctvom posunkov, použitého v systéme hovorovej slovenčiny, s jej príslušnými gramatickými pravidlami.

- Najčastejšie sa posunkovaná slovenčina využíva ako forma, či metóda výučby posunkového jazyka pre začínajúcich, posunkujúcich počujúcich, ako prirodzený spôsob výučby, s čo najzrozumiteľnejším a najprijateľnejším prístupom počujúceho k výuke slovenského posunkového jazyka.

- Najvhodnejšie požitie posunkovanej slovenčiny  je pri výuke vzdelanostnej úrovne A1.1 pre začiatočníkov bez predošlých skúseností, podľa spoločného európskeho referenčného rámca

-           Posunkový jazyk je samostatný jazykový systém, používaný ľuďmi so  sluchovým postihnutím, najmä komunitou Nepočujúcich na dorozumievanie sa a sprostedkovanie informácií. Je to ich prirodzený jazyk, ako je prirodzeným jazykom počujúcich ich príslušný jazyk v danej krajine.

-           Gramaticky nie je odvodený zo žiadneho jazyka, má vlastnú slovnú zásobu /zásobu posunkov/ a vlastný gramatický systém.

-           Na Slovensku sa využíva slovenský posunkový jazyk

-           Gramatika pozostáva z morfologickej časti /tvaroslovia/ a syntaxu /stavby viet/.

-           2 princípy posunkového jazyka:

a)         Priestor

b)         Simultánnosť

a)         Priestor: využíva sa trojdimenzionálne priestor 3D, využíva sa na vyjadrovanie zámen ,vyjadrovanie časových údajov/ časová línia, línia veku, línia následnosti / a vyjadrovanie slovies / modulovateľné slovesá – priestorové, zhodové, inkorporujúce / a nemodulovateľné slovesá

b)         Simultánnosť: ten tvoria nosiče významu a posunkový jazyk má 2 nosiče významu

Manuálne / ruky a ramená/ a nemanuálne / mimika, pohľad, pohyby hlavy, pohyby hornej časti tela a pohyby úst /.

Manuálne posunky fyzicky vytvárajú posunky.

Posunky:

Posunok je základnou lexikálnou jednotkou s ustálenou formou i významom v posunkovom jazyku (v hovorenom jazyku je to slovo). Samotný posunok sa skladá zo 4 manuálnych parametrov: konfigurácia (tvar) ruky, umiestnenie ruky v posunkovom priestore, orientácia dlane a prstov a samotný pohyb ruky.

Posunky delíme podľa viacerých kritérií, napr. podľa počtu rúk, podľa spôsobu tvorenia, miery obrazotvornosti atď...

Zvláštnou skupinou sú špecifické posunky / frazeologizmy /

Okrem vytvárania štandardných posunkov ruka slúži aj ako klasifikátor. Vytvára rôzne tvary, napr. podľa umiestnenia, usporiadanie, monožstva, materiálu…daného stavu a javu, o ktorom sa hovorí.Teda dokáže vytvárať rôzne tvary napr. podľa materiálu, umiestnenia, usporiadania či množstva daného javu, o ktorom sa hovorí.

Klasifikátory sú vlastne zvláštne posunky, ktoré zastupujú objekty, teda ich klasifikujú

Špecifikátory sú zvláštne posunky, ktoré špecifikujú (upresňujú) veľkosť  a tvar objektov. Používajú sa pre odpoveď na otázku - aký?

Na záver:

1., Gramatika SPJ je odlišná od gramatiky SJ

2., Posunky sú polnovýznamové

3., Posunky sú neohybné

4., Ovládaním základov gramatiky SPJ, sa posunkujúci učí “myslieť” v

      posunkovom jazyku.